| EMBERRINCHAR | • EMBERRINCHAR prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARA | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARE | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARAN | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARAS | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHAREN | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARES | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARIA | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARON | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARSE | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARAIS | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHAREIS | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARIAN | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARIAS | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARAMOS | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHAREMOS | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARIAIS | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |
| EMBERRINCHARIAMOS | • EMBERRINCHARSE prnl. fam. Enfadarse demasiado; encolerizarse. |